Arteterapia je psychoterapeutická a psychodiagnostická disciplína, využívajúca k liečebným cieľom formy a prostriedky adekvátne umeleckým formám. Pracuje najmä s tvorbou a reflexiou zameranou na proces či produkt. Prvoradým cieľom nie je vytvorenie umeleckého diela, ale prostredníctvom sebavyjadrenia, rozvíjania tvorivosti, schopnosti komunikovať a spracovaním osobne významnej témy dosiahnuť odstránenie alebo zmiernenie ťažkostí chorého človeka." (Stiburek, 2000, s.35)

Biblioterapia - terapeuticko – výchovná metóda využívajúca rôzne formy práce s literárnym textom u postihnutých, narušených a ohrozených jedincov. Biblioterapia využíva literárne diela i vlastnú tvorbu. Knihy obsahujú všetky konflikty a problémy človeka v rôznych vekových obdobiach a taktiež i problémy celého ľudstva.

Činnostná terapia/ergoterapia, inými slovami liečba zamestnávaním, sa prostredníctvom zapájania do zmysluplných a tvorivých činností snaží rozvíjať motorické, kognitívne, komunikačné, sociálne, osobnostné kompetencie detí, dospievajúcich i dospelých ľudí. Dôležitá je motivácia k vlastnej aktivite, napr. cez prácu vlastnými rukami. Ak je táto schopnosť istým spôsobom obmedzená, treba zároveň hľadať alternatívne spôsoby, ako umožniť sebarealizáciu. To pomáha vytvárať predpoklady k väčšej samostatnosti, k aktívnemu začleneniu sa do spoločnosti či k prežívaniu zmysluplného bytia. Činnostná terapia využíva  tvorivé aktivity zamerané na jemnú a hrubú motoriku, stimuláciu, postupnosť pri riešení praktického problému a pod. za použitia materiálov ako piesok, hlina, papier, vody, či iných zvyškových materiálov.

Dramatoterapia - ide o pôsobenie na osobnosť klienta cez umeleckú oblasť a to hlavne cez jednanie a prežívanie.  Rola jednotlivca je súčasťou dramatickej situácie, dramatickému príbehu. Terapia pomáha rozvíjať vyjadrovacie schopnosti, tvorivosť, empatiu i  fantáziu. Umožňuje lepšie si uvedomovať seba v priestore, v rôznych situáciách a vo vzťahoch a dostať svoje správanie viac pod kontrolu.Hranie roly sa využíva na rozšírenie výrazových prostriedkov a uľahčenie pochopenia iných. Dramatoterapia je v mnohom podobná psychodráme.

Dyslexia je biologicky podmienená porucha, ktorá sa prejavuje neschopnosťou čítať, alebo veľmi ťažkopádnym čítaním. Trpí ňou hlavne mladšia vrstva populácie. Dyslexiaje špecifická porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného výučbového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť.

Dysortografia je špecifická porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje špecifickými chybami pri písaní a neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Typické sú zámena krátkych a dlhých samohlások, vynechávanie, pridávanie a zamieňanie slov, slabík alebo hlások, nedodržiavanie diakritiky; nedodržiavanie hraníc slov (napíše slovo spolu s predložkou).

Dysgrafia je špecifická porucha písania, ktorá sa prejavuje celkovou výraznou neúhľadnosťou písma, jeho tvarom, rozdielnou výškou a kolísajúcim sklonom. Písmo dysgrafika je veľmi ťažko čitateľné alebo úplne nečitateľné, napriek jeho úpornej snahe.

Dyskalkúlia je narušenie schopnosti rozumieť matematickým vzťahom a používať ich pri riešení matematických úloh, aj keď celková inteligencia dieťaťa je v norme a je vyučované bežným spôsobom. Ide v podstate o poruchu abstraktného myslenia, o sťažené chápanie symbolickej povahy grafických znakov (čísel), v čom spočíva jej podobnosť s dyslexiou.

Grafomotorika – zahŕňa úroveň motorickej (pohybovej) spôsobilosti pre grafický výraz, písanie, obkresľovanie, kreslenie, rysovanie. Zvládnutie grafomotorických zručností je dôležité pre deti pred nástupom do prvej triedy. Grafomotorické zručnosti sú jedným z kritérií pri posudzovaní školskej spôsobilosti, zrelosti dieťaťa. Jemná motorika – koordinácia očí a ruky, správne zvládnutý úchop písacieho náčinia, príboru, navliekanie korálok, tvorba mozaiky a pod. Jemná motorika a grafomotorika sú úzko späté, nemožno ich od seba oddeliť.

Hipoterapia - liečebná metóda využívajúcapôsobenie koňa na človeka – konkrétne špecifických činiteľov a vlastností tohto výnimočného zvieraťa (hippos), s cieľom pozitívne ovplyvňovať rôzne problémy detí a dospelých. Charakteristické pre túto metódu je komplexné pôsobenie na dieťa z fyzickej, psychickej i sociálnej stránky. Zameranie terapie sa líši podľa druhu problémov a ochorení jednotlivých detí. Hlavný dôraz sa kladie na telesnú stránku – správne držanie tela v sede na koni, prispôsobenie sa pohybu koňa, uvoľnenie stuhnutého svalstva, udržiavanie rovnováhy a zlepšovanie koordinácie pohybov.

Kognitívne procesy - poznávacie funkcie mozgu - vnímanie (senzorické funkcie!, pamäť, pozornosť, myslenie, prestavivosť, komunikácia

Koherencia optimálny harmonický a synchronizovaný stav srdca, mysle a emócii

Motorika človeka predstavuje súhrn ľudských pohybových predpokladov a prejavov zahrňujíci priebeh a výsledok pohybovej činnosti. Motorická činnosť je potom cieľavedomý a systematický proces riadený  centrálnou nervovou sústavou uskutočňovaný v interakcii medzi človekom a okolím za pomoci pohybovej sústavy.

Muzikoterapia – hudobná terapia (liečenie prostredníctvom hudby) – terapeutická metóda, systematicky riadená a cielene využívajúca medziľudský zvukový priestor a  hudbu s cieľom zlepšenia, stabilizovania alebo aj znovuobnovenia zdravia. Prostredníctvom muzikoterapie sa pôsobí na fyzické, duševné, emocionálne a sociálne problémy u zdravých, ako i postihnutých, narušených a ohrozených ľudí.je zážitkovou terapiou, v ktorej klient komunikuje seba inými spôsobmi, ako je bežné. Cieľom muzikoterapie je rozšírením seba-vnímania a vnímania okolia aktivovať komunikačné rezervy klienta a jeho zdroje k existencii, teda k zdraviu...

Poruchy správania (PS)

- disociálne správanie - vymyká sa z bežných noriem, spadajú sem veku, cieľu a prostrediu neprimerané prejavy vzdoru, všeobecné odmietania

- asociálne správanie - klamstvá, drobné krádeže, podvody, záškoláctvo, toxikomáia, závislosti (seba-poškodzujúce úniky od reality)

- antisociálne správanie - spoločensky neprijateľné, mierené proti jednotlivcom alebo skupine, porušujúce právne normy (delikvencia a kriminalita)

Poruchy učenia (PU)

- špecifické vývinové PU, v zmysle ľahkých mozgových dysfunkcií; dajú sa odbúravať prirodzeným zrením a tréningom kognitívnych funkcií mozgu

- (nešpecifické) vývinové PU - v zmysle nesprávnych výchovno-edukačných postupov a neprimerane (nedostatočne) podnetného prostredia

Psychomotorika – zahŕňa všetky motorické prejavy vyplývajúce z psychického hnutia v najširšom slova zmysle, či už sa týkajú priečne pruhovaného alebo hladkého svalstva

Psychomotorická terapia – liečebno-výchovná metóda, ktorá prostredníctvom pôsobenia na motorickú stránku prejavu ozdravujúco vplýva na duševnú činnosť človeka. Využíva spontánnosť a prirodzenosť pohybového prejavu na rozvoj psychomotoriky. Zahŕňa špecifické pohybové techniky a aktivity, ktoré pozitívne vplývajú na ohrozených, postihnutých a narušených ľudí s cieľom dosiahnuť želateľné zmeny ich stavu a to v zmysle úpravy, zlepšenia alebo odstránenia nežiadúcich javov a upevnenia celkovej stability ich psychického a somatického stavu.

Stimulácia (podnecovanie) podmieňuje dynamiku psychických stavov indivídua. Ide o vonkajší alebo vnútorný podnet, ktorého účinok je sprostredkovaný psychikou človeka, jeho názormi, citmi, náladou, záujmami. Je to dôsledok zmien vznikajúcich v okolí indivídua a takisto zmien vnútri organizmu, ktoré sú dôležité pre udržanie stability systému v interakcii s prostredím.

Stimulačné programy - programy na stimuláciu vnímania a motoriky sa uplatňujú tam, kde sú už vytvorené základná vzorce správania a kde je možné cvičením dosiahnuť zlepšenie. Riešia individuálne problémy dieťaťa v istej, konkrétnej oblasti vývinu jeho osobnosti a zároveň sa zaoberajú metódami, formami a špeciálnymi postupmi ich stimulácie. Samotný riadený proces stimulácie by sa mal realizovať striedavo vo viacerých fázach, t. j. koncentrovaná, motivačná fáza, silne riadená práca s dieťaťom, po ktorej nasleduje uvoľnenie hrou a objavné učenie.

Špecifické poruchy učenia sú poruchy, ktoré sa prejavujú u detí najmä počas vzdelávacieho procesu. Výkon dieťaťa v osvojovaní si čítania, písania a počítania je podstatne nižší, ako sa to od jeho veku, úrovne inteligencie a vzdelávacích možností očakáva. Môžu sa prejavovať poruchami počutej reči, hovorenia, hovorenej reči, čítania, písania, pravopisu alebo počítania.

Terapia hrou je technika, pri ktorej sa hra, čiže detský prirodzený prostriedok vyjadrovania, využíva ako terapeutická metóda na pomoc deťom zvládať ich emocionálne stresy alebo traumy. Terapia hrou je metóda využívaná na pomoc deťom vyjadriť ich pocity. Počas terapie hrou sa vytvára bezpečné, dôverné a starostlivé prostredie, ktoré dovoľuje dieťaťu slobodne hrať sa s minimálnymi obmedzeniami. Hra je v terapii hrou vnímaná ako prirodzený
jazyk dieťaťa, ktorý mu umožňuje dať význam okolitému svetu prostredníctvom svojich činností a symbolickej komunikácie s dospelými.